Úvod
V dnešnej dobe je čoraz ťažšie nájsť rozumné a relevantné odpovede na otázky spojené s optimálnou výživou. Úmyslene som nepoužila výraz ‚zdravou‘. Čoraz viac ľudí trpí rôznymi potravinovými intoleranciami, alergiami, či potravinovou neznášanlivosťou. Mnohí riešia nejaké to kilo navyše, ktorého sa pri sebaväčšom úsilí nedokážu zbaviť. Potom je tu skupina nešťastníkov, ktorí trpia väčšou či menšou nadváhou a nech robia možné aj nemožné, schudnúť nedokážu. A ešte neslobodno opomenúť problematiku osôb, ktoré si nedokážu zdravú či vysnívanú hmotnosť z najrozmanitejších dôvodov udržať.
Všetky tieto skupiny majú však spoločného nepriateľa- jedlo. Bádajú, experimentujú a pre ich život a spokojnosť sa zásadným a jediným cieľom stáva hľadanie uspokojivých riešení z účelom eliminácie nepriateľských atakov.
Ako protiváha sa ‚niekde v éteri‘ vyskytuje nespočetné množstvo teórií, zaručených návodov a stratégií, ako s jedlom bojovať. Intenzívnejšie, než huby po daždi sa objavujú úžasné knihy, tutoriály či programy, ktoré dávajú nešťastným obetiam jednoznačné odpovede na to, ako boj s nezdravou poživňou vyhrať. Definujú sa primárni nepriatelia: tuky, cukry, lepok a laktóza. Ďalej sa nabaľujú zlosynovia z kontextu inzulínovej a leptínovej rezistencie. Prípadne tu a tam vybehne spoza rohu vysoký cholesterol. Nesmieme vynechať negatívne vplyvy GMO, pesticídov, herbicídov, hormónov, konzervantov…. You name it.
„Málokto si uvedomuje, že všakovaké riešenia typu prerušovaný fasting, populárne juicové detoxy, vegetariánstvo, vegánstvo, frutariánstvo, paleo- diéty, pescatoriánstvo, strava pre celiatikov, pre tých, čo neznášajú laktózu a mnohé iné sú všetko cesty vedúce do pekla.“
Nasledujú redukčné a detoxikujúce, predovšetkým nevedecké a reálnym výskumom nepodložené programy, ktoré sľubujú oslobodenie od totalitnej nadvlády jedla. Málokto si uvedomuje, že všakovaké riešenia typu prerušovaný fasting, populárne juicové detoxy, vegetariánstvo, vegánstvo, frutariánstvo, paleo- diéty, pescatoriánstvo, strava pre celiatikov, pre tých, čo neznášajú laktózu a mnohé iné sú všetko cesty vedúce do pekla. Sprievodnými javmi sú extenzívne cvičenie, rozmach bežcov a cyklistov, preplnené fitká a čakárne na klinikách estetickej medicíny. Vytvorme problém, poskytnime riešenie. A zarobme veľa peňaží.
Jedlo
Je nesporné, že mnohí skutočne bojujú s neblahými účinkami stravy na ich organizmus. Položme si však otázku, akú úlohu má zohrávať zahnanie hladu? Čím skôr si ľudstvo uvedomí, že jedlo je primárna potreba, prípadne liek; že sme nevyhnutne to, čo jeme a že jeme preto, aby sme žili a nie naopak, tým skôr sa vrátime k podstate, či k prapôvodnému významu celého kolobehu zmeny potravy na energiu. Dokonalosť ľudského stroja spočíva o.i. aj v dômyselnom systéme tejto sofistikovanej premeny.
Jedlo je nutnosť a posadnutosť jedlom je choroba, ako každá iná. Z histórie krásne vidno kedy a ako to, čím sa ranní ľudia kŕmili, ovplyvňovalo vývin nášho druhu- kedy sme boli najzdravší a najschopnejší. Na začiatku 21. storočia sa však pomaly meníme na neforemnú a nezdravú hmotu. Je však skutočnou príčinou neblahého smeru vývoja ľudských stravovacích schém to, čo si dávame denne do žalúdka? Podľa súčasného populárno-vedeckého naratívu, je človek zredukovaný na súbor kolónií spolupracujúch buniek, ktorý vzýva nové božstvo- mikrobióm.
„Na začiatku 21. storočia sa však pomaly meníme na neforemnú a nezdravú hmotu. Je však skutočnou príčinou neblahého smeru vývoja ľudských stravovacích schém to, čo si dávame denne do žalúdka?“
Asi som staromódna, lebo takáto predstava ma desí. Telo je predsa výsostne materiálna a kompaktná záležitosť. Kult tela bol oslavovaný už v starovekom Grécku, môžu oponovať uvedomelí, kalokagatia nás predsa sprevádza po stáročia. Iba v ostatných rokoch sme trošku zabudli na vitálnu zložku v jej popise harmónie: na ducha. ‚Tuning‘ tela a jeho terorizovanie jedlom prevalcovalo duchovnú zložku a pomyselné kyvadlo sa odklonilo od stredu smerom, ktorý je ‚ľahšie‘ kultivovať.
Záver
Problémom teda z môjho pohľadu nie je jedlo a jeho prípadná toxicita, úroveň spracovanosti, podiel aditív, cukru, hormónov, či pesticídov. Myslim si, že pomyselný pes je zakopaný v nedostatočnom kultivovaní duchovnej stránky ľudského bytia. Že skutočné jadro problému je v hlave. Niie v jedle.
Odporúčam preto navštíviť nejaký príjemý lokálny rezort, kde holistickí odborníci odbúrajú ego a vyzdvihnú ducha. Potom zrazu mnohohlavý „jedlodrak“, útočiaci na nás odvšadiaľ a denne, prestane hrať hlavnú úlohu v našich príbehoch. Uzavrieme prímerie, prestaneme bojovať a začneme si konečne užívať.
Text: Michaela Ikrényi Lazarová
Foto: archív
Previous
