Očami našich dizajnérskych špičiek

… Rozhnevaná nadvihne masívnu róbu à la francaise a uteká do záhradného labyrintu. Kaskády sukní sa natriasajú pri behu, na hlave sa chveje biela parochňa a cestičkou pravidelne zastrihnutých zelených stien bludiska sa v jednom momente mení z načačkanej rokokovej divy na rozvážnu dámu britského vidieka z polovice 19. storočia. Akoby ožila jedna zo sestier Brönteových… Alebo je to jedna z mnohých pôdob Virginie Woolfovej?

 

Scéna je z filmu Orlando režisérky Sally Porterovej, hrá v nej nezameniteľná Tilda Swinton a datuje sa do roku 1992. Pre mnohých filmový kúsok dodnes nepoznaný vznikol práve na námet „časocestovateľskej“ novely (a fantasknej biografie o hľadaní vlastnej identity) britskej autorky Woolfovej. Stal sa zároveň kľúčom aj vodítkom-  skrátka základnou inšpiráciou, od ktorej sa tento rok odvíja téma každoročnej módnej výstavy v Metropolitnom múzeu v New Yorku.

 

Svet si ju spája najmä s podujatím nazvaným MET Gala. To je však v prvom rade celebritný „krst“ – pompézna (a právom ostro sledovaná) paráda plná hviezd sveta módy, filmu, hudby či umenia, ktoré ju každoročne štartujú stúpaním po schodoch múzea, potiahnutých červeným kobercom. Samotnú výstavu je potom možné zhliadnuť niekoľko mesiacov a radí sa medzi vôbec najúspešnejšie expozície vrámci každoročnej bilancie kultúrneho stánku.

 

Kurátor Andrew Bolton, ktorého idey vo veľkej miere ovplyvnili podobu výnimočných expozícií ukazujúcich prienik módy s umením a postavenie odevnej tvorby v spoločenských, politických či historických kontextoch, sa tento rok rozhodol pre veličinu menom čas. Nepozerá sa na ňu fyzikálne – čas má totiž v módnom univerze vlastné princípy fungovania. Pre niekoho sa možno točí v uzavretom cykle a vracia sa z bodu nula po obehnutí vlastnej osi späť k vlastným počiatkom. Neraz sa môže zdať, že smeruje po jednej línii a po troch krokoch vpred urobí jeden vzad. Sám Bolton pre magazín VOGUE hovorí, že expozícia 160 modelov, ktoré (snáď už čoskoro) uvidia návštevníci slávneho múzea, prináša skôr prístup otvorený, poskytujúci priestor na vlastnú interpretáciu a hranie sa s možnosťami. „Je to reinterpretácia módnej histórie, ktorá je fragmentovaná, nespojiteľná a heterogénna,“ povedal.

 

Avšak to nevylučuje, aby jej jednotlivé časti nedokázali koexistovať jedna vedľa druhej. Spomínate si ešte na prehliadku módneho domu Louis Vuitton z marca tohoto roka? Modelkám, ktorých odevy v sebe nezapreli ani historické inšpirácie, spieval do kroku 200-členný zbor. A samotné jeho kostýmy (od Mileny Canonero) boli cestou celými stáročiami.

 

Výstava v Metropolitnom múzeu dostala názov “About Time: Fashion and Duration” (“O čase: Móda a Trvanie”) a mal ju v prvý májový pondelok veľkolepo odštartovať nablýskaný módny galavečer, nad ktorým drží ochrannú ruku práve už spomínaný americký magazín VOGUE a jeho šéfredaktorka Anna Wintour. Po prvý raz po veľmi dlhom čase museli tento termín organizátori zrušiť a celý event posunúť. Dôvodom je, ako inak, pandémia koronavírusu, čas v móde ale predsa nie je možné zastaviť. Plynie a zároveň existuje vo viacerých paralelných rovinách a momentoch.

 

A čo je výhodou práve tohoto? Aj bez MET Gala večera 2020 sa môžete predsa len pozrieť času na zuby. A nie s hocikým, ale so štvoricou talentovaných domácich dizajnérov, ktorí odpovedali na  otázky mojej malej anketu a ktorých tvorbu, samozrejme, nájdete vo Virvare.

 

1. Čo pre teba znamená čas v kontexte módy?
2. Čo bude podľa teba v móde večné?
3. V akom historickom období hľadáš najčastejšie inšpiráciu a v akom by si chcel najradšej tvoriť?
4. Čo je podľa teba v móde najdokonalejším symbolom trvácnosti?
5. Keby si mal/mala vybrať jeden zo svojich modelov, ktorý v sebe nesie absolútnu nadčasovosť a splývajú v ňom viaceré etapy tvojho vlastného života a možno aj života módy, ktorý by to bol?

 

Petra Kubíková

 

1. Čas v kontexte módy je pre mňa hlavným ukazovateľom toho, čo je nadčasové, čo malo naozaj byť vytvorené a čo nie. Zároveň je čas niečo, čoho je strašne málo na to, aby som dokázala zrealizovať všetky svoje nápady.
2. Asi rifle… ..Každý ich má rád.

 

3. Inšpiráciu hľadám v súčasnosti a tvoriť chcem teraz.

 

4. Nadčasovosť, ktorá vychádza z dokonale premysleného strihu a vhodne použitého materiálu.

 

5. Na túto otázku je ťažké odpovedať, pretože svoje pôsobenie v oblasti módy považujem z hľadiska času za veľmi krátke. No ak by som mala vybrať jeden z modelov, respektíve kúskov, ktoré som doteraz vytvorila, tak by to bol asi dvojrozmerný korzet, ktorý bol predstavený v kolekcii C O M B I N É A/W 2020. Vždy som rada pracovala s vrstvami a tento „korzeto-opasok“ je pre mňa kúsok, ktorý sa dá navrstviť na hocijaký kus odevu, dá sa realizovať z rôznych materiálov, je možné jeho tvar variovať. Pre-fall línia C O M B I N É kolekcie posúva tento prvok ďalej aj vďaka novému tvaru, materiálu a farbe.

 

Boris Hanečka

 

1. Mám na pamäti goetheovský odkaz vytvárať zo zlomkov minulosti krajšiu budúcnosť. Ale aj prchavé proustovské hľadanie strateného času. Móda je pre mňa veľmi krásny lakmusový papierik s väzbou na súčasnosť. Odraz doby v konkrétnom kuse odevu alebo v štýle. Čas sa v nej nesporne zrkadlí v podobe radosti, ale aj problémov. Je záznamom života pre nasledujúce generácie s chuťou lúštiť tento rébus. Móda vždy rýchlo reflektovala aktuálnosť, skutočnosť a fakty, aby ich mohla následne štylizovať pomocou výtvarných postupov a vracať naspäť človeku.

 

2. Hlad po kráse a senzácii. Hlas už od útleho detstva. Chuť zdobiť sa (zdobnosťou minimalizmu nevynímajúc), chuť komunikovať s okolím aj bez slov. Oslavovať krásu, ale i upozorniť na jej stagnáciu, prázdnotu, jej zneužívanie či chátranie. Vyrovnávanie sa s inakosťou a rôznorodosťou krásy!

 

3. Som naozaj veľmi koketný a prelietavý, čo sa histórie týka. Oceňujem jej rôznorodosť a určite by som nechcel tvoriť ani v jednom období natrvalo. Ak, tak v budúcnosti!

 

4. Na to je snáď len jedna odpoveď! Jej samotná podstata – netrvácnosť. Móda vychádza totiž z módy priskoro, aby sa mohla opäť znovuzrodiť v novej pokojne protichodnej skutočnosti. Krásne, nie?

 

5. Mám pocit, že nadčasovosť je utópia a vyvracia celkovú podstatu a krehkosť módy. Neverím na existenciu nadčasovosti. Sú len kúsky, ktoré rezonujú viac či menej. Dá sa to spriemerovať ako napríklad osí driek, či opak – šaty rovné ako pravítko a úsporné ako plavky z roku 1925. Ale nie je to rýdzosť nadčasovosti.

 

Andrea Pojezdálová

 

1. Premenu. A pohyb.

 

2. Smrť. Hlavne teda ako metafora.

 

3. Myslím, že v každom období by sa našiel nejaký detail, ktorý by stálo za to rozpracovať. Špeciálne ma ale neprestane fascinovať celé 20. storočie. Vďaka divadlu aktuálne prekladám koniec 19. storočia s 80-tymi rokmi. Eklektizmus. Je to celkom zábava. Keby som sa mohla vrátiť na chvíľu v čase, tak buď do Paríža k prekliatym básnikom alebo do prelomu 70-tych a 80-tych rokov k umeleckej bohéme New Yorku.

 

4. Autenticita a kvalita. Fake nikdy nemá dlhú životnosť. (AMEN, pozn.red.)

 

5.Trenčkot. Mám ich niekoľko a za každým sa skrýva osobný príbeh spojený s významnou etapou môjho života. V tom z poslednej kolekcie sa tieto momenty spájajú. V histórii módy zastáva tento “odev do nepohody” opodstatnene významné miesto.

Maja Bozovic

 

1. Čas pre mňa znamená vzácny zdroj informácií.

 

2. Túžba je niečo, čo je v móde večné a vždy zostane. Akurát v budúcnosti môže prijať inú formu.

 

3. Som najradšej v tomto období a netúžim po žiadnom inom. Nemám žiadne špeciálne historické obdobie, ku ktorému by som sa vracala. Oceňujem rôznorodosť.

 

4. Remeslo je najdokonalejší symbol trvácnosti v každom zmysle slova.

 

5. Plášť zo súčasnej kolekcie, ktorý v sebe nesie rukopis mojej tvorby. Ale myslím si, že absolútne nadčasový kus odevu som ešte nenavrhla. Ak by sa mi to podarilo, asi by ma to neťahalo ďalej navrhovať (smiech).

Foto: archív