Pražský týždeň módy odsledovaný a rozpitvaný z videí YouTube

 

 

Pavol Dendis 

 

S tvorbou slovenského dizajnéra má už český divák aj módny fanúšik skúsenosť, je teda celkom pochopiteľné, že u susedov patril medzi očakávané mená programu. Kolekcia dostala názov Paradise Lost podľa epickej básne Johna Miltona, pre niekoho bolo ale možno prekvapením zakomponovanie tónov modrej do takmer výlučne čierno-bielej farebnice, ktorú Dendis využíval v predošlých kolekciách. Kabát s tartanovým vzorom v elektrizujúcej modrej skombinovanej s čiernou, vatovaná bunda do pása s modernejšou variáciou vzoru na klasické káro, ale aj tóny tmavomodrej farby vo vlnených svetroch z recyklovanej vlny, ktoré doplnili časť dámskych lookov, pôsobili osviežujúco. (Skvelý) pánsky kabát s jemným károvaným vzorom potvrdil zase Dendisov precízny tailoring. Hoci pôvodne sa Pavol profiloval ako dizajnér pánskej módy, so ženskou nositeľkou našiel porozumenie, čo sa odrazilo aj v najsilnejšej časti kolekcie (teda aspoň v mojich očiach) a tou boli šaty. Belasý model s dlhými rukávmi – akoby fúzia kaftanu a rubášu s posunutým pásom smerom nadol a naznačeným, len veľmi decentne dekoratívnym volánom – bol delikátny a má šance byť povestným „horúcim rožkom“ kolekcie. Podobne to platí aj o čiernych šatách s okrúhlym výstrihom či s rolákovým golierom s nezapracovanými okrajmi rukávov a pôvabne vlniacej sa sukne. Variácia na košeľové šaty, ktoré sa ukrývali pod masívnymi vzorovanými sakami, akoby ešte pokračovala v tom, čo predstavil v Prahe Paľo Dendis minulú sezónu. Nechýbali niektoré typické (a občas rušivé) prvky ako popruhy a stuhy látky visiace zo šiat, šortiek či rukávov košieľ. Ich nadstavbou a držaním tvorivej línie mali pravdepodobne byť vykrajované detaily v tvare slzy. Tu bolo vidieť, že niekedy je menej viac – kým na belasých šatách fungoval vzor slzy na chrbte bezchybne, v pánskej mikine či na skrátenom kabáte už pôsobil násilne a skôr ako zbytočný (až absolventský) experiment. Trochu zvláštne v celkovom vyznení pôsobili aj spomenuté unisex saká a nohavicový komplet s abstraktným vzorom. Možno to bolo orientovaním kolekcie do jesenno-zimnej sezóny a tým pádom aj zvýraznenou hutnosťou v štruktúre materiálov a masívnosťou, výsledok na móle pri chôdzi však vyznieval ťažkopádne. Práve ľahkosť a ukážková krajčírska práca s materiálom a strihom (ktorá sa premieta do pohybu odevu) je pritom silná stránka, na ktorej Pavol Dendis môže a mal by stavať. Je mi jasné, že v temnej estetike, ku ktorej inklinuje, sa istá tvrdosť a masívnosť pýta – ale čím ďalej od nich odíde, tým lepší výsledok to môže priniesť. 

 

 

Michael Kováčik

 

„Party is not over“ – tak ohlasoval slovenský rodák pôsobiaci primárne v Česku svoju najnovšiu kolekciu. Dojmy z nej sú také, aké má človek z časov (ešte stále) prebiehajúcej pandémie- bez poriadnej párty a pod neustálym tlakom otázky, ako to bude s nami v budúcnosti – rozpačité. Kováčik tentokrát sústredil svoju pozornosť na prvok predĺženého a zvýrazneného rukáva, niesol sa takmer celou kolekciou a objavil sa v niekoľkých podobách – na košeľových blúzkach, variácii na pánsku prúžkovanú košeľu, na čiernom tope so stojačikovým golierom či viacerých modeloch ľahučkých saténových a šifónových asymetrických šiat. Práve posledné menované boli variáciou na mnohokrát videné, no u Kováčika presne tento typ estetiky funguje a jeho klientela ho vyhľadáva. Odškrtnuté, ušité, predané! Nepochybujem, že cieľovku si najmä šaty z novej kolekcie nájdu. A konieckoncov, je dobré, ak dizajnér pracuje aj s overenými kódmi a kontinuálne využíva v tvorbe obľúbené prvky. Čo ma primälo k tomu, aby som si podrobne prezrel aj predchádzajúce kolekcie, ktoré Michael stihol uviesť v rámci MBPFW a je ťažké ubrániť sa otázke: Kam sa podeli zaujímavé strihové riešenia, experimentovanie so ženskou siluetou (hoci aj nie vždy vydarené) a väčšia hravosť v detailoch? Samozrejme, móda nemusí byť komplikovaná a ani urputne experimentálna. Tentoraz však akoby úplne absentovala snaha o nejaké nóvum. Spájanie legínsov cez pätu a nohavíc so slit-rozparkom s exponovaným rukávom na topoch či sakami so zvýraznenými ramenami počas krátkej šou veľmi rýchlo začalo pôsobiť až príliš repetitívne. Oceniť možno styling, ktorý pomocou kontrastu prísne pôsobiacich toka klobúkov, ale aj kovových ozdôb a popruhov ešte umocňoval ich ženskosť. Predposledným modelom prehliadky boli boxerské šortky doplnené plášťom. Pripomenuli mi jeden z kostýmov víťazky ostatnej série Ru Paul Drag Race – drag queen Symone. Nie, nenarážam na príliš očividnú citáciu… skôr v kontexte toho, ako si Symone vyboxovala cestu až k víťazstvu, dúfam, že Mišo Kováčik nehodí rukavice do ringu. Párty snáď v najbližšej sezóne.

 

 

Lukáš Krnáč

 

Jednu sezónu burleska a kabaret, ďalšiu novodobý western mixovaný voľne sa odvíjajúcim od kultových ženských hrdiniek Thelmy a Louise a magnátskej „fešn“ seriálových hitov 80-tych rokov. Na Lukášovi Krnáčovi od počiatkov jeho tvorby zaujme schopnosť miešať naozaj netradičné a do kolekcie implementovať niekedy často priam protichodné prvky. Vedľa seba koexistujú luxusné detaily a strihová precíznosť, za ktorú by sa nemuseli hanbiť ani omnoho ostrieľanejší kolegovia, s ironickým gýčom a streetwearovou estetikou. Samozrejme, takéto kombinovanie nesie so sebou aj výrazné riziko, že občas autor prestrelí, čo Krnáčovi tiež nie je cudzie. V aktuálnej kolekcii, ktorú predstavil v Prahe, sa však prejavil výrazný posun a jeho tvorba nadobudla omnoho vycizelovanejšiu podobu. Progres, to je slovo, ktoré je namieste. Na prvý pohľad ukážkovo ušité skrátené saká s masívnymi ramenami a výraznejšími rukávmi, trojštvrťové nohavice, elegantný kostým s krátkymi šortkami či na pohľad jednoduché, no v strihu a celkovom vyznení delikátne pôsobiace ružové puzdrové šaty v midi dĺžke. Jednotlivé kúsky boli až prekvapivo ženské, bez náznaku vulgarity, s ktorou sa často pohrával v minulosti. Pieskové elastické šaty s prestrihom na hrudi, ktoré až vo videu z móla odhalili detail vykrojeného lemu na zadnej časti, keď sa modelka otočila kamerám chrbtom, boli rafinovane a prekvapivo sexy a ukázali aj to, že niekedy sa dá zahrať veľa muziky aj bez toho, aby ste si museli objednať celý orchester. To však neznamená, že by v Krnáčovej kolekcii nebolo dostatok vizuálnych prvkov, ktoré stimulujú zrak a pravdepodobne čoskoro aj peňaženky potenciálnych klientiek. Krnáč sa opäť spojil so značkou Preciosa a jej kryštálmi vyzdobil napríklad ukážkovo strihaný a ušitý mini overal, ale tiež nohavice či kabátiky a bundu z „bieleného“ denimu. Prvky glamouru v ženskej a omnoho dospelejšej kolekcii umocňovali napríklad pštrosie perá, s ktorými už pracuje nejaký ten piatok, objavili sa nielen na čiernej mikine, ale tiež zdobili rukavičky siahajúce až po lakeť. Efekt akoby od prachu a hliny zaprášených nohavíc novodobej kovbojky, ktorá práve zoskočila z koňa (alebo spadla na dno kaňonu so svojím Fordom) vytváral tie-dye efekt na kockovanom vzore, aj na hoodies. 

Považujem zvyčajne za dobré, ak dizajnér zostáva verný svojím kľúčovým prvkom a jeho estetika nesie isté signifikantné prvky, ktoré sa tiahnu celou tvorbou. V tomto prípade by som však osobne bol radšej, keby sa Lukáš Krnáč vzdal detailov v podobe výrazných nápisov alebo s nimi pracoval o niečo menej prvoplánovo – napríklad ich umiestnil do podšívky či lemov, ktoré sa dajú ukázať aj skryť. Hoci podobne ladenými ironizujúcimi detailmi kedysi k sebe pritiahol prvé klientky, (Fucking) Yeehaw aj Howgh sa mi dnes zdajú už akoby navyše. Odčítať inšpiráciu v jeho tvorbe dokáže konzument a fanúšik slovenskej módy bez očividných barličiek. *Na druhej strane, ak bolo Howgh odkazom na minuloročnú recenziu jeho predošlej kolekcie na stránkach Vogue.cz, napísanú kolegyňou Evou Sýkorovou Čomborovou, ktorá napokon pomohla s Krnáčovou novou kolekciou pod záštitou Virvaru na MBPFW, hovorím, že takto sa uzatvára kruh! 

Každopádne, bolo by zaujímavé sledovať, ktorým smerom sa rozšíri jeho klientela, ak v budúcnosti nápisy a odkazy úplne vynechá. Hasta la vista, Lukáš!  

*Bolo. (Pozn.red.)

 

Petra Kubíková

 

Rovno priznám, že k tvorbe Petry Kubíkovej mám špeciálny vzťah. Už jej absolventská kolekcia na VŠVU mi zostala v pamäti práve svojou jasnou víziou, prepracovanosťou, dôrazom na detail a konštrukciou odevu, ale tiež extrémnou nositeľnosťou. Všetko spomenuté sa tiahne tvorbou tejto slovenskej autorky kontinuálne a osobne som veľmi rád, že vystúpila z mantinelov svojej niekdajšej očakávanej „cieľovky“. Na pražskom „fešn víku“ pritom okrem svojich signature prvkov, akými sú sú zvýraznené rukávy, asymetrické lemy šiat a sukní či bundy do pása, dokázala priniesť aj ďalší posun a freš strihové riešenia. Ľahučké vzorované šaty po zem s aranžovanými spadnutými ramenami, nežné pastelové v žltom odtieni či belasý zavinovací model doplnený crop bundičkou s naznačenými balónovými rukávmi – to sú len niektoré z množstva kúskov, ktoré posunuli Kubíkovej tvorbu ešte viac k akejsi frivolnosti a mestskému romantizmu. Aj zavinovací kabát, vychádzajúci z trenčkotového strihu a dekonštruovaný, so spustenými ramenami, či strieborné nohavice s vibeom „harem pants“ doplnené topom s efektom dvojitého rukávu alebo široké nohavice s vysokým pásom a akoby obráteným peplumom – skrátka! V tejto kolekcii sa jeden skvelý kus odevu striedal s druhým, pričom sa v nej Kubíkovej podarilo držať jednotiacu líniu tvorivého prístupu a zároveň ukázať veľkú variabilitu. Jednotlivé looky rozobraté na solitérne kusy odevy nebudú mať problém uspokojiť široký záber domácej (a po tomto debute snáď aj českej) klientely. Osobne sa teším tiež na to, keď uvidím nejakú dámu oblečenú *v čiernom trblietavom prešívanom komplete (škoda, že tento efekt nedokážu odčítať fotografie, vo videozázname bol však zjavný) s dokonalým strihom zaoblených ramien kabátika, vyúženým driekom a nohavicami v dĺžke tesne nad členky. To bol model, ktorý doslova kričal „Kubíková at her best“ a ktorý bude nepochybne tým najžiadanejším lookom aj medzi jej vernými klientkami.

*Už je aj predaný. (Pozn.red.)

 

AIM by Michaela Hriňová

Nástojčivé tóny ľudovej piesne v drásavej apokalypticky znejúcej elektronike – tak odštartovala prehliadka Michaely Hriňovej pod značkou AIM. Atmosféra urobí v rámci prehliadky veľa a priznám sa, že práve v jej prípade to bol ťah na bránku! Na dobrú módu len soundtrack, samozrejme, nestačí, ale práve Hriňovej nová kolekcia ma bavila od prvého momentu až po záver. Dizajnérka sa rozhodla vzdať poctu silným ženám, no urobila to veľmi rafinovane a vlastne aj s poukázaním na realitu posledných dekád – nič vlastne nie je rýdzo ženské a rýdzo mužské, roly v spoločnosti sa prepájajú a najmä na ženské plecia padá čoraz viac povinností tej mužskej polovičky ľudstva. Spojením prvkov pracovnej „pánskej“ garderóby s nežnými a ženskými detailmi tej dámskej vznikol zaujímavý kontrast, ktorý však vo finálnom výsledku pôsobil veľmi osviežujúco, nápadito a nositeľne. Kým pánske prvky sa jasne ukázali napríklad v podobe nohavicového overalu, pracovnej bundy či neónových kabátových šiat na zips, ženstvo zastupovali variácie na zástery, puzdrové midi sukne, ale aj vrstvený tyl rafinovane vytŕčajúci spod pracovného kabáta s reflexnými pruhmi či výrazne dekoratívne elementy ako perly a štras. Tie použila Hriňová namiesto ramienok na saténových šatách a podprsenkových topoch, s vtipom a umom tiež zakomponovala krajkový stojačikový golier na reflexnej bunde. Bolo príjemné vidieť, ako autorka s originálnou víziou spracúva odev tak, aby jej myšlienka bola vypovedaná. Zároveň však dokáže pracovať aj s výsostne komerčnou stránkou svojej tvorby, do prehliadky tak prepašovala jednoduché bavlnené tričko ozdobené logom značky AIM, alebo legínsy či rukavičky – rovnako ologované. Predajným artiklom sa určite stanú aj šatky, ktoré umocňovali akoby folklórny odkaz vo veľmi súčasnej a modernej kolekcii a ktorých zakomponovanie do vybraných modelov čiastočne pripomínalo poslednú prezentáciu Jana Černého z konca leta minulého roku. 

Foto: mbpfw