Almodóvarovi kostlivci

Svetovo-uznávaný filmový režisér Salvador Mallo (Antonio Banderas) je muž, na dnešné pomery v najlepších rokoch. Úspešnú kariéru má za sebou, ale keby chcel, môže točiť do nemoty. Slušne si zarobil, obýva pekný byt v centre Madridu, kde je Fornasetti k videniu v neprehliadnuteľných koncentráciách a kde diela svetových majstrov zdobia každý voľný centimeter jeho stien. Má rád farbené kašmírové svetre, sofistikovaný nábytok a dobré mokasíny, jeho dlhoročná kamarátka, Mercedes, mu rieši poštu, domáca mu vyvára a ‘stráži’ ho. Salvadorov príbeh sa nám odokrýva v období, kedy trpí nespavosťou, úpornými migrénami a ťažkým postihom chrbtice. Denne si do jogurtu primieša koktejl rozdrvených liekov na bolesť (vrátane Oxykodonu), často sa dusí aj tekutinami a neskutočne ho máta herec Alberto Crespo (Asier Etxeandia), ktorého výkon mu kedysi, podľa neho, pokazil jeho najikonickejší film: Sabor.

Crespo je zas človek žijúci na periférii, stále so šarmom divocha, avšak najväčšiu slávu má dávno za sebou a v starej vile na okraji mesta denne prefajčí kvantá heroínu. Po rokoch sa tak stretávajú dvaja muži, ktorých trápia podobní démoni, hoci ich ‘setting’ sa na prvý pohľad môže javiť ako úplne odlišný.

Almodóvar nie je režisérom skromným na vizuálne expresie, naopak- jeho diela hýria farbami a hispánskou živelnosťou. Treba v nich skôr ísť po význame a súvislostiach, ktoré sa divákovi v prípade Bolesti a Slávy odkrývajú postupne, s dejom. A práve v ňom je nielen Mallova súčasnosť, ale aj jeho minulosť, detstvo prežité v chudobe v jaskyni (dom pod úrovňou terénu s jediným svetlíkom v kuchyni), jeho matka (Penélope Cruz), ktorá sa o neho príkladne starala (na drevennom vajci mu neustále štopkala deravé ponožky a viedla ho k vzdelávaniu a disciplíne). Príbeh nám odokrýva aj to, že Mallo je homosexuál (vo filme ho Crespo volá ‚buzík‘), ktorý svoju inakosť prvýkrát pocítil ako malý chlapec, avšak tento dôležitý a aj veľmi konkrétny moment si vybavuje až teraz, keď sa nachádza v zlomovej a neveselej etape svojho života.

Jeho milovaná matka umrela pred dvoma rokmi, v krku má hrčku, ktorá môže a nemusí byť fatálna a navyše ho život priviedol naspäť k nenávidenému Crespovi a jeho heroínu. Mallo droge podľahne učebnicovo rýchlo, pomáha mu nielen otupiť jeho početné bolesti, ale najmä rôzne nevyriešené záležitosti duše, ktoré sa pod ťarchou života a veku čím ďalej, tým viac derú na povrch. Prekvapivo s novoobjavenou závislosťou vôbec nebojuje, priam sa jej veselo poddá. Je to jeho záchrana, pôžitok, záruka uvoľnenia a blaženého stavu, ktorý už nijak inak dosiahnuť nevie, keďže všetky iné prostriedky zlyhali.

Bolesť a sláva nielen silne zaváňa autobiografiou, ale je aj presne o tom, čo aj deklaruje: O fyzických patáliách, ktoré sú často len somatizovanou psychikou a o pokrivenosti a neschopnosti, ktoré sú daňou za svetský úspech. Film je naratívom, ktorý neprináša nijaké zvláštne napätia, ani rozuzlenia, avšak vizuálne ilustruje starú pravdu a tou je, že pokým si človek neporieši a nespracuje všakovaké staré traumy a zážitky, je uvrhnutý do šprintu samého pred sebou, ktorý ale nikdy nevyhrá.

Mallo, ako napokon každá ľudská bytosť- či slávna, alebo nie, či bohatá, alebo chudobná, musí si svojich dobre poukrývaných kostlivcov v skriniach nielen sama nájsť, ale ich aj znovu poskladať a napokon ich z nich aj vlastnými rukami povyhadzovať.

Text: Eva Sýkorová Čomborová
Foto: archív