VIRVAR

L´ANTIDOTE

redakcia virvar

Liek na nevkus

Protijed na všetky tie opulentné a blýskavé ‚oringle‘ či bižutériu, ktorá kričí na kilometre? Dá sa nájsť aj na Slovensku. So zakladateľkou značky L´ANTIDOTE Markétou Macháčkovou, ktorá spolu s kamarátkou Natáliou Zein tvorí unikátne a noblesné šperky, sme sa zhovárali len pár dní predtým, ako sa ich kolekcia začne predávať aj u nás, v showroome ViRVAR.

 

V: Ste jednou z dvojice zakladateliek, majiteliek a tiež autoriek produkcie šperkárskej značky L´Antidote. Ako sa vlastne dve kamarátky dostanú k tomu, že začnú navrhovať šperky? 

M.M: Je to celkom dlhá história, ale skúsim ju skrátiť. S Natáliou sa poznáme cez naše deti. Moja dcéra s jej synom chodili kedysi spolu do škôlky. Takmer desať rokov som hľadala náušnice práve pre moju dcérku, skrátka ten správny šperk pre dieťa. To bol pôvodne môj zámer. Samozrejme, aj ja som sa dlhé roky snažila nájsť ten pravý šperk „pre mňa“, s ktorým by som sa úplne stotožnila. Takmer nič sa mi nepáčilo a keď sa mi narodila druhá dcéra, prišla som za Natáliou s tým, že asi naozaj idem do toho a skúsim sama navrhnúť šperk, ktorý bude bezpečný a bude vhodný pre mňa, ako ženu – matku, ale aj pre moju dcéru. Tam niekde bola postavená prvá tehlička značky L´Antidote.

 

V: Šli ste do toho naozaj seriózne, dokonca ste vraj skúsili školu? 

M.M: Po nápade prišla realizácia. Ale vôbec sme netušili za kým ísť, koho osloviť. Prihlásila som sa na zlatnícke učilište, kde sa mi ukázali aj dôvody, prečo sa mi nedarí nájsť šperky, ktoré by sa mi páčili. Ako 35-ročná som si sadla medzi pätnásťročné deti, brali ma skôr ako matku, vydržala som polroka. Tam som pochopila, že celý systém vzdelávania, učebné osnovy, idú podľa zaužívaných štandardov. Učiteľ učí študentov, ktorí sú vlastne ešte deťmi, len vybrané postupy. Jasné, na škole sa väčšina z nich naučí remeslo. Ale povýšiť ho na niečo výnimočné, zároveň aj s atribútmi dizajnu, sa málokomu z nich podarí. V tej dobe sme už s Natáliou navštevovali UMPRUM, konkrétne Ateliér KOV a zbierali sme skúsenosti z toho akoby ‚druhého extrému‘. Mala som pocit: Aha pozor! Tu sa robí dizajn. Síce sme ho ešte nevedeli dokonale vyrobiť, ale robili sme dizajn. Definitívne som si ujasnila, že naša cesta je niekde medzi tým. Potrebujeme šperky, ktoré sú pôvabné, ale sú aj nositeľné. Nehrajú sa na hyper-dizajn, ktorý niekde v procese stráca svoj účel a funkciu.

 

„Dizajn je vraj predsa to, čo ľudia vidia vpredu. S tým sme ani jedna nesúhlasili.“

 

V: Uvedomiť si základné atribúty je určite dôležité, ale nájsť rovnováhu v hotovom výrobku predsa len trochu trvá, nie?

M.M: Skutočne sme nad tým sedeli a okamžite som vedela, čo áno a čo nie – že napríklad nechcem dlhú tyčku do ucha. Chcela som, aby náušnica sedela, aby šperky boli nositeľné, aby bola náušnica pekná zo všetkých strán. Aj na UMPRUM-e nám hovorili: „Dozadu dáte puzetu a vybavené.“ Dizajn je predsa to, čo ľudia vidia vpredu. S tým sme ani jedna nesúhlasili. Náušnica má aj zadnú časť, je to o pohodlí a tiež o kráse, ktorá nie je na prvý pohľad vôbec vidieť. Nemali by ste predsa ako žena premýšľať nad tým, že nemôžete ísť spať s náušnicami, lebo sa vám v noci rozopnú, budú vás tlačiť na uchu alebo stratíte jednu niekde v posteli. Hľadali sme balans… Mieru komfortu, nositeľnosti a nenositeľnosti šperku. K finálnemu výsledku sme sa napokon prepracovali cez 3D tlač, kam som mimochodom išla aj s informáciou, že tak, ako naše náušnice chceme, sú vlastne nevyrobiteľné. A pri tom sme sa zoznámili s naším šperkárom, ktorý napokon celú produkciu zhotovuje presne dľa našej predlohy.

 

V: Šperkárstvo ste teda nedokončili?

M.M: Nie. Uvedomila som si, že by som mohla stráviť ďalších desať rokov tým, kým by som bola schopná vyrobiť naozaj taký šperk, s ktorým by som bola úplne spokojná. Vybrali sme si teda s Natáliou túto cestu – našli sme človeka, ktorý to pre nás dokáže vyrobiť tak ako chceme.

 

V: Považujete vašu tvorbu za akýsi protiprúd voči šperkárskemu mainstremu? Alebo dokonca protiliek/ protijed, tak ako to máte v názve?

M.M: Áno, myslím si, že ponúkame naozaj niečo iné ako väčšina šperkárskych značiek v Česku a na Slovensku, ale zároveň sa neustále bavíme o náušniciach, ktoré tu sú snáď tisíc rokov a za to, že existujú, je potrebné poďakovať niekomu inému, nie nám dvom. Náš názov v sebe spája nás dve ako ženy, ktoré vyrástli v úplne odlišných prostrediach, ale ktorých cesta bola pravdepodobne nejako daná a predurčená.

 

V: Vy ste pôvodným povolaním zdravotná sestra. Niekoľko rokov ste pracovali na ARO. Ako sa žena z jednotky intenzívnej starostlivosti dostane k navrhovaniu šperkov? Teda, ak pominieme, že hľadá náušnice pre dcéru. Lebo to asi nebudete jediná, ale je len málo žien, ktoré ich potom samy  aj navrhnú a vyrábajú…

M.M: Ten proces sa naozaj začal vďaka mojim dvom deťom a strachu, že svokra pôjde kúpiť náušnice a mne sa nebudú páčiť (úsmev). A potom je nutné zmieniť ešte jedného človeka, ktorý mi asi v ten správny čas dodal odvahu a povedal mi: No a čo?! Veľa dizajnérov šperkov nemá vzdelanie v odbore a robí v ňom… Niekedy je fajn stretnúť svojho učiteľa, ďakujem Magda! Žena sa v čase mení a je ovplyvňovaná vecami, ktoré sa jej dejú. Ale zároveň sa mi zdá, že v našom živote existuje akési predurčenie. Ešte ako tínedžerka som mala ísť pôvodne študovať na strednú odevnú priemyslovku. Druhá voľba bola stredná zdravotnícka, na ktorej som napokon skončila. Ale vzťah k maľovaniu, k tvorbe, ten bol vždy veľmi intenzívny a blízky. Vlastne som sa len vrátila na cestu, z ktorej akoby som predtým odbočila.

 

„Vzťah k maľovaniu, k tvorbe, ten bol vždy veľmi intenzívny a blízky. Vlastne som sa len vrátila na cestu, z ktorej akoby som predtým odbočila.“

 

V: Vaše šperkárske kúsky sú takou tichou krásou. Z čoho najčastejšie pochádza inšpirácia?

M.M: Inšpiráciu berieme asi úplne zo všetkého, vrátane názorov ďalších ľudí. Veľkou inšpiráciou sú samotné ženy a ich potreby. Rada im načúvam a riešim, čo ženy obmedzuje a čo nechcú. Je to výzva. A, samozrejme, sa do toho celého pretavuje náš vlastný štýl, názor. Osobne si myslím, že nie je úplne správne, ak príde do spoločnosti žena a prvé, čo si všimnete je to, čo jej visí na ušiach. Nie vždy je to „wau“ v dobrom slova zmysle. Krása šperkov by nemala prebiť krásu osobnosti samotnej ženy. Mala by ju len dopĺňať.

 

V: Veľkou témou v šperkárskom biznise je už niekoľko rokov aj transparentnosť zdrojov drahých kameňov. S akými materiálmi pracujete vy?

M.M: Brilianty boli našou veľkou témou, pretože Natáliin otec pochádza zo Sýrie. Hneď na začiatku sme si teda ujasnili, že nechceme mať drahé kamene z konfliktných zón. Tie, ktoré používame, sú z Antwerp, kde sa predávajú drahé kamene s dokladovaným pôvodom. Zlato miešame, máme v ňom akoby trošku špeciálnu farbu. Pracujeme s 18-karátovým zlatom, v blízkej budúcnosti chceme pridať 14-karátové zlato a dokonca 8-karátové zlato, ktoré je povolené. To je však jedine z dôvodu, aby sme rozšírili dostupnosť našich šperkov a mohla si ich kúpiť trebárs aj bežná študentka.

„Nie je úplne správne, ak do spoločnosti príde žena a prvé, čo si na nej všimnete je to, čo jej visí v ušiach. Nie vždy je to „wau“ v dobrom slova zmysle.“ 

 

V: Vytvorili ste šperk aj pre slovenskú prezidentku Zuzanu Čaputovú. Išlo o jednu z jej brošní. To sa pre zmenu blíži k šperkárstvu na mieru, ktoré má v sebe akoby nádych ‚haute joaillerie‘. Je na českom a slovenskom trhu aj toto cesta? Neísť ani len do maličkej série, ale vytvoriť jeden unikátny kus na mieru? 

M.M: S L´Antidote sme ešte len na začiatku, teda možno pár krokov za štartom. Téma šperku na mieru je určite otvorená. Pre pani prezidentku sme vytvorili brošňu ako dar a bola určená len pre ňu. Bola to veľká česť, že si ju vzala a že sa jej stále páči a nosí ju. Myslím si, že tým sa aj akoby krásne prepojili naše vzťahy so Slovenskom, ku ktorému máme obe v L´Antidote veľmi blízko.

V: Myslíte napríklad aj spoluprácu s Borisom Hanečkom či fotografkou Annou Kovačič?

M.M:: Odmalička som Slovenskom veľmi ovplyvnená, pochádzam z Moravy, kúsok od hraníc. Slováci sú mi názorovo omnoho bližšie ako Češi a Praha, v ktorej žijem. Možno by som to nemala hovoriť, ale je to proste tak. Som toho názoru, že Slovensko je omnoho viac otvorené, oveľa lepšie reaguje na nové projekty, nové značky. Je podľa môjho názoru omnoho európskejšie a k tomu ako bonus prikladám obrovskú pracovitosť a veľké nasadenie a nadšenie pre vec. Nech sa už jedná o čokoľvek… A spolupráca s tvorivými Slovákmi je pre nás výnimočne prínosná. Veľmi sa na ňu tešíme!

V: Ďakujeme za rozhovor a držíme palce!

Foto: archív L’Antidote