Konstantin & Taubenkobel
alebo Dve malé recenzie
Za posedných pár dní som zažila dva zaujímavé gastronomické momenty, čo je – najmä v mojej branži a každodennej prítomnosti v nej- jav stále výnimočnejší. Je teda priam mojou povinnosťou sa o ne s Vami, milí čitatelia virvaru, podeliť.
Voilá..
Konstantin Filippou
V tejto neokázalej reštaurácii s príjemným imidžom som sa ocitla prvý raz asi dva roky dozadu. Konstantin Filippou, ako naznačuje jeho meno, je grécko-rakúskeho pôvodu, Grékorakušan, rakúsky Grék, vyberte si. Je šéfkuchárom a majiteľom bistra O boufés a reštaurácie, ktorá nesie jeho celé meno. Obe nájdete vo Viedni kúsok od Uranie na Ringu, nedaľeko od Postgasse.
Interiér reštaurácie je jednoduchý, s jasným rukopisom, avšak cítiť z neho zmysel pre krásu a mieru. Bistro, ktoré sa nachádza hneď vedľa reštaurácie je z trošku iného súdka. Je to také „pankáčske doupě“ , akurát bez obligátnej špiny a smradu. Jednoducho- má iný charakter. Je akosi viac grécke a menej rakúske, aj keď nie doslova. Jednoducho treba použiť fantáziu, navnímať a potom vám bude hneď jasné, ako som to prirovnanie myslela.
Jedlo v bistre je jednoduché, je to voňavý mix dvoch tak odlišných kultúr. Cit pre orientálne inšpirácie sa tu mieša s tradičnými chuťami a tie zas s cudzími vplyvmi, jedlo je napriek tomu veľmi lahodné a poteší široké spektrum zákazníkov. V O boufés preferujú rakúske víno a neboja sa trendov. Je to taká moderná odpoveď na boomujúcu bistro kultúru, ktorá sa v strednej Európe v súčasnosti rozmáha.
Reštaurácia je klasická 2- michelinová záležitosť. Keď som v nej jedla po prvý raz, bol to obed o 4 chodoch a pohári vína. Odchádzala som totálne ohúrená, spokojná a šťastná, s pocitom fér ceny za naozaj inšpiratívne jedlo. Minulý týždeň som tam zašla opäť. A dostavilo sa sklamanie. Nechápte ma zle. Ambiente, servis, jedlo a aj to víno (a dokonca aj moja spoločnosť) boli všetko veličiny bez poškvrny. Problém nastal v momente, keď mi doplo, že pomer cena/výkon tento raz už až tak nekorešpondovali. „Možno som rozmaznaná, alebo už fakt neviem čo od dobroty“, napadlo mi ako prvé. Potom som si to nechala rozležať v hlave a zrazu sa mi začali vynárať „screenshoty“ čerstvého zážitku: zmätený servis, niektoré chody príliš nudné chuťovou skladbou, vo všetkom úplne zbytočná pena, príliš dlhé trvanie servisu. V podstate blbosti, ale keď idem na miesto, kde účtujú slušnú sumu za jedlo ‚na hlavu‘, čakám viac. ‚Wow‘ moment. Alebo také niečo…
Taubenkobel
V sobotu som bola v Taubenkobeli. Rakúsky fenomén rodiny Eselboeck z dediny Schutzen am Gebirge, kúsok od jazera Neusiedel, v malebnom vinárskom kraji, kde vždy varili inšpiratívnu dolnopanónsku kuchyňu. Poznám ich roky. Mali aj Michelin star a sú v Relais chateaux. Opäť prenádherné prostredie, úžasný genius loci. Jedlo sezónne. Tu som skúsila , nakoľko bol opäť čas obeda a príležitoť rodinná, ako inak- 4 chodové menu. Lahodná husacia polievka bola prísľubom dokonalého pokračovania. Chlieb kváskový, tmavý a poctivý. Tekvicové pyré s pošírovaným vajíčkom bolo fajn, ale trošku veľké, trošku ťažké a trošku ‚obyč‘, ale nevadí. Vínko lokálne, lahodné, biele. Hlavný chod to celé „zabil“. Husacia nožina bola zbytočne veľká, nie veľmi dochutená, nerozpadávala sa. Skrátka bola priveľká a prituhá. Ešte by zniesla takú hoďku v rúre. Kapusta bola červená a veľmi bola cítiť po škorici, čo mi až tak nevadí, ale korenina zabila chuť samotnej zeleniny. Knedlička maličká, šťavičky mohlo byť viac a ringloty tvrdé. ŠKODA. Preveľká. Dezert to trochu napravil- skaramelizovaný jablkový koláčik s vanilkovou zmrzkou bol veľmi chutný. Deti šli do klasiky- dali si schnitzel a ňoky s masielkom. Servis fajn, obskakovali nás traja. Boli sme šiesti a obsadený bol už len jeden sôl pre dvoch. Trošku sme sa cítili osamelo, ale aspoň nás nik nerušil a malí vybiehali na dvor obťažovať žaby v sude s mútnou vodou. Idyla.
Resumé: pomer cena/výkon tento krát výrazne lepší, ale trošku ma zamrzelo, že to hlavné jedlo nebolo tak sofistikované ako v minulosti , a že porcie boli zbytočne veľké.
Aby som nezabudla! Tak ako Konstantin ma O boufés, tak majú dámy a páni z Taubenkobel Grieslerei. Jednoduchá rakúsko-uhorská kuchyňa v bistre, ktoré je súčasne deli a koncept store. Super nápad! A ešte majú aj penzión a všeličo iné.
Pop up
V súvislosti s Taubenkobel však môžem vrele odporučiť ich opakujúci sa, veľmi úspešný projekt pop-up reštaurácie, ktorú každoročne od Novembra do Decembra otvoria na nejakom cool mieste vo Viedni. V roku 2015 začali prvým projektom Supersense zum Tauben Dogen. Dva roky naspäť to bolo v starom poštovom paláci, ktorý bol tesne pred rekonštrukciou. Leitmotívom bol Brieftaubenkobel. Minulý rok zasa ako Lokvogel obsadili a prudko nadekorovali staré električkové depo, kde viseli z vysokých stropov tejto úžasnej industriálnej stavby holuby držiace v pazúroch pár párkov. Atmosféra na týchto pop-upoch je vždy magická, umocnená dekoráciami, live hudbou alebo top DJ-om a v neposlednom rade umením výtvarným. Tento rok sa Barbara Eselbock so svojim mužom a šéfkuchárom v jednej osobe Alainom Weissgerberom rozhodli nasťahovať do bývalého hotela v 2. obvode a obsadiť starú tanečnú sálu. Témou je Grand Kobel. Už teraz som mega zvedavá, čo to bude!
(https://www.instagram.com/p/BrS7E0Zhw42/?utm_source=ig_web_copy_link) fotky z pop up 2018
(https://www.instagram.com/p/Bcw8fz0lIr5/?utm_source=ig_web_copy_link) fotky z pop up 2017
Poďme však k meritu veci. Touto mojou ‚recenziou‘ som totiž chcela skromne upozorniť na nasledovné:
1. Hľadajte výnimočné, ktoré sa na nič nehrá, lebo to nepotrebuje.
2. Nebojte sa povedať pravdu a pomenovať predražené tovary a služby pravým menom, lebo na to máte právo.
3. Rozprávajte sa s inými ľuďmi úprimne, pomáha to.
Foto: archív autorky
