Po ročnej prestávke sa podujatie vrátilo už po ôsmykrát, aby publiku predstavilo aktuálnu tvorbu slovenskej módnej scény. Je namieste opýtať sa, či naozaj malo čo ponúknuť a či to „ponúknuté“ aj za niečo stálo. Otázka na úvod teda znie, či je na Slovensku fashion really (a)live?
Tohtoročnou témou bola ‘silueta’ a ako to už v poslednom období býva s módou späté, nechýbali slová ako udržateľnosť, upcyklácia či spomalenie. Už spomínaný leitmotív, ktorý bol hlavným headlineom 8.ročníku sa tentokrát nemal premietnuť len na prehliadkovom móle, novú formu nadobudlo aj samotné podujatie. Staronoví sponzori, premiérové mená, no najmä nové miesto konania – OC Nivy.
“New”, “fresh” a “jediné svojho druhu” – aj týmito prívlastkami opisovali organizátori znovuzrodenie známej módnej akcie na Slovensku, čo pochopiteľne vzbudilo zvedavosť a očakávania verejnosti, publika a insajderov. Všetko malo nasvedčovať tomu, že budeme svedkami niečoho skutočne pozoruhodného, avšak to, čo sa počas nasledujúcich troch dní odohrávalo by sa, bohužiaľ, len veľmi ťažko takým nazvať dalo.
Snáď najväčším hajlajtom tohoto ročníku sa okrem prehliadok mala stať už spomínaná lokácia, nová autobusová stanica. Pre tých, ktorí ešte nemali to šťastie navštíviť nové bratislavské „must visit“ miesto dovoľte mi podotknúť, že nejde len o autobusovú stanicu, ale taktiež rozľahlé nákupné centrum. A práve na druhom poschodí, priamo oproti food courtom, sa v ešte neobsadenom obchodnom priestore uskutočnil Fashion LIVE! 2021. Ďalší z paradoxov, ktorými je súčasná doba tak charakteristická – na jednej strane deklarovanie hodnôt a cieľov ako ekológia, slow fashion a lokálna tvorba. Na strane druhej výber miesta pre podujatie zorganizované priamo v epicentre masívu preplneného fast fashion obchodmi, reprezentujúce prototyp konzumnej spoločnosti.
Odhliadnuc od zvláštneho takmer protirečenia si, hala v ktorej sa akcia odohrávala nebola ničím new, ani fresh. Industriálne priestory, ktoré sa vo fashion svete stali synonymom pre low budget, boli už nespočetnekrát videné a dnes už neohúria skutočne nikoho. Aj keď pokus o ozvláštnenie prehliadkového móla v podobe plátna natiahnutého naprieč ním celým sa mohol na prvý pohľad zdať zaujímavý, hneď na druhý sa ukázal ako nie celkom domyslený. Podsvietená textília síce vytvárala ilúziu náhľadu do backstagu tým, že divákom umožnila vidieť tiene prichádzajúcich a odchádzajúcich modeliek a modelov; hra svetla a tieňa zas pozdvihla atmosféru určitých prehliadok a bolo pomocou nej vytvorených niekoľko vizuálne zaujímavých choreografií. Jedným dychom však dodávam, že po niekoľkých prehliadkach sa prvotné čaro pomaly začalo vytrácať a neustála svetelná zmena sa rýchlo zmenila na element rušivý.
DEŇ 1
Prvý prehliadkový deň sa niesol v znamení sviežeho nádychu nádeje zo strany študentov ateliéru 343, pokusu o punkové spracovanie tradícií z dielne Silvie Zrebnej, Feňovčikovej stvárnení Frankensteinovho monštra a show Petry Weingart, ktorá to odohrala so cťou, avšak trošku na úkor svojho talentu.
Slávnostné otvorenie patrilo študentkám VŠVU a treba povedať, že snáď lepší vstup do trojdňového fashion – maratónu sme si ani želať nemohli. Prezentácia vychádzajúcej dizajnérskej generácie totiž dopadla na výbornú. Na porovnanie so svojimi českými kolegami napríklad z UMPRUM-u či UTB Zlín, študentky ateliéru 343 v ničom nezaostávali, najmä vďaka vysokej kvalite spracovania odevu, originálnemu rukopisu, tématickej celistvosti jednotlivých kolekcií a najmä dobre zvládnutému remeslu, ktoré je v súčasnosti, žiaľbohu, tak opomínané. Menovite mi nedá nespomenúť Natáliu Repkovskú, pri prehliadke ktorej som sa pristihol s otvorenými ústami a zatajeným dychom. Obdivuhodná práca so siluetou pripomínajúca zlatú éru haute couture zakomponovaná do detailne prepracovaných lookov by sa bez väčších otáznikov dala nazvať – bezchybnou. Absolútnou čerešničkou na torte boli roztomilé ‘headpieces’, ktoré looky pozdvihovali takmer k dokonalosti. Magnifique.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Silvia Zrebná, ktorá je na slovenskej scéne známa najmä pre dôraz na upcykláciu a udržateľný prístup k móde, sa tento ročník v kolekcii Necessity rozhodla spracovať kapsulový šatník s nádychom ‚ľudového‘, čo sa vo svojej autorskej tvorbe snažili zachytiť už mnohí. Zmysluplne sa to podarilo len veľmi malej hŕstke. Jeden z lepších pokusov by sme mohli pripísať Pavlovi Dendisovi, ktorý v rámci FL! 2019 odprezentoval kolekciu, kde umne pojal ľudovo-umelecký odev s nádychom temnej estetiky pre jeho tvorbu tak príznačnej, či Don’t Forget ateliéru AIM Michaely Hriňovej z jarného pražského MBPFW. O niečo veľmi podobné sa tento rok pokúsila Zrebná v kolaborácii s autorkou keramiky a porcelánu, Zuzanou Svatíkovou. Extrémne úzke nohavice, ‘ozvláštnené’ žabkovaním a zakončené nariaseným volánom majú na svedomí niekoľko mojich bezsenných nocí, mráz po chrbte mi pri spomienke na nich ešte stále šteklí zátylok. Kolekcii nepridali ani výšivky, ktoré na materiáloch pôsobili možno až príliš lascívne. Svetlou výnimkou bol zaujímavo spracovaný mužský odev v podobe čiernej mini košele siahajúcej len po prsia, s masívnymi rukávmi rozširujúcimi sa do zvonu, skombinovaný so skráteným nátelníkom s hlbokým výstrihom, no zároveň hneď ‘oslabený‘ oversized nohavicami z menčestrového materiálu.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Terézia Feňovčíková z ateliéru Freier, popredná to priebojníčka pánskej lokálnej módy, sa tento rok nechala inšpirovať ikonickým románom Mary Shelleyovej. Kvitujem výber a interpretáciu zaujímavej témy, ktorej základy položilo literárne dielo s prvkami gotického sujetu. Aj keď spracovanie odevov sa nieslo v modernom duchu s istými historickými prvkami, bola to práve grafika a potlač, ktoré nás voviedli do atmosféry Prometea 21- storočia. Výrazný eklekticizmus, hravá paleta farieb, ako aj už spomínaná grafika, dokázali spolu fungovať v symbióze ako jednotný prvok, za čo Feňovčíkovej patrí pochvala. Značka Freier je postavená najmä na oversized siluetách, avšak do budúcna by som od nej určite rád videl istú formu tailoringu, na ktorý ako – jedna z mála – má a ktorým by definitívne naplnila svoj (značný) potenciál.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Epilóg večera patril prehliadke Petry Weingart. Úvodný model, ktorý sa zároveň stal aj korunným, boli elektricky-modré šaty s ultra-širokými ramenami a upnutým živôtikom, vytvárajúce tzv. hourglass siluetu. Nasledujúce looky trochu ‘pokrivkávali’ a nedokázali celkom udržať tempo s tým predošlým, naozaj podareným. Napriek tomu, že čierna prešívaná bunda, či zaujímavo spracované basic kúsky boli nápadité, akoby netvorili celok. O tom, čím to bolo zapríčinené, môžeme len špekulovať. Faktom ostáva, že Petra v sebe skrýva omnoho viac, ako len čisto predajný potenciál a je jednoznačne jedným z tých mien, ktoré rozhodne majú na lokálnej módnej scéne čo povedať.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
DEŇ 2
Druhý deň sa nevyhol technickým problémom, boli sme svedkami ‘baby steps’ svadobného ateliéru Veroniky Kostkovej a nečakane pútavej práce s farbou zo strany Puojdu. Prekvapivo najväčším sklamaním bol tentokrát Martin Hrča.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Pokiaľ hovoríme o svadobných ateliéroch a značkách ako je Puojd, treba si uvedomiť, že ide prevažne o veľmi špecifické projekty a je potrebné ich tak aj vnímať. Povedzme si na rovinu – komplikovaná umelecká vízia, či širší presah sa tu hľadá trošku ťažšie. Kostková ale tento ročník naozaj príjemne prekvapila – pomohlo jej opustenie komfortnej zóny v podobe boho-štýlu a čipky, najlepším príkladom boli snehobiele ‘svatební’ na ramienka s ‘cut-shoulder’ detailom, ktoré mali asymetricky riešenú živôtikovú časť plynule napájajúcu sa na predlaktie, z ktorého vychádzali barokové rukávy nariasené do úzkej manžety. Naozaj vydarené.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Svetlým momentom a istou zárukou ozajstného vizuálneho zážitku bol na FL! už niekoľko ročníkov za sebou Martin Hrča. Jeho schopnosť práce s materiálmi a vnímanie odevu v 3D priestore, odvaha pracovať s netradičnými materiálmi, snová dramatickosť – to sú Hrčove silné stránky, ktoré ho výrazne odlišujú od iných autorov. O to väčším sklamaním bola jeho najnovšia kolekcia, ktorá by sa dala nazvať až akýmsi prierezom jeho kariérnej tvorby. Looky, ktoré boli na runwayi prezentované, boli akýmsi zvláštnym mixom všetkého, čo sme zatiaľ u Martina mohli vidieť. Každá trojica modelov bola diametrálne odlišná a navzájom spolu nekolaborovala. Musíme samozrejme akceptovať, že najmä vo svete kreatívnom nie každý piatok musí byť nutne aj sviatok. Čo ale znepokojovalo bola zreteľná inšpirácia svetovými módnymi domami, tak napríklad – sakové komplety s látkovým aranžmá až príliš evokovali tvorbu McQueena, posledný model uzatvárajúci prehliadku sa zas až príliš ponášal na Iris von Herpen. Pravdou je, že aj ten najhúževnatejší prameň môže občas vyprahnúť a my dúfame, že toto koryto akéhosi sucha sa s prívalom dažďa v podobe inšpirácie a sebareflexie nesporne talentovanému dizajnérovi opäť podarí naplniť.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
DEŇ 3
Tretí deň, v očakávaní grand finále, sa predstavila Lenka Sršňová inšpirovaná nekonečnými kvetinovými lúkami, pričom záver patril samotnej legende bratislavského FL! a slovenskej módy, Borisovi Hanečkovi.
Už dlhoročnou stálicou a neodmysliteľnou súčasťou podujatia je úspešná návrhárka Lenka Sršňová. Je známa pre svoj hravý štýl charakteristický plnosťou farieb, tvarov a kvetín. Tento ročník sa spojila s vizionárskym projektom Textile Studio JS a spoločne s etablovaným dizajnérom dezénov, Jurajom Strakom, sa im na textilné materiály skutočne podarilo preniesť všetky farby flóry. Obdivuhodne sýte farby na ľane, alebo priam oči vyrážajúce lesklé filtrované šaty nás voviedli do tranzu rozprávkového sveta. Veľmi rýchlo naspäť do reality nás však vrátila Sršňovej práca so strihmi a siluetami. Konfekcii v podobe voľných áčkových strihov, elastických legín a tričiek s lodičkovým výstrihom chýba viac tailoringu, ktorý by – najmä u šiat a zvrškov – nebol na škodu, naopak. Sama Lenka evidentne pozná svoju klientelu najlepšie, pri tvorení kolekcie myslela zrejme práve na potreby svojich zákazníkov, čo jej zazlievať rozhodne nemožno. Treba si však dávať pozor na to, aby pri jej potencáli a talente jej tvorba neskĺzla do polohy ‚len‘ ďalšej produkcie istého druhu oblečenia, ktoré je už aj tak v kvantách prítomné všade, najmä v nespočetných obchodných reťazcoch.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
No a na záver – crème de la crème, aj keď tento ročník – mierne povedané – trošku ‘zrazený’. Boris Hanečka je nesporne živou legendou a jednoznačne mu patrí úcta a rešpekt za to, čo za roky svojho pôsobenia pre slovenskú módu urobil. Moja otázka však znie: Dokedy môže človek čerpať zo slávy pomaly zapadajúcej prachom? Borisova tvorba bola vždy silná, bolo z nej cítiť niečo, čo sa nedá opísať, niečo priamo ‘z neho’. Tentokrát bol témou kolekcie príbeh Narcisa, vychádzajúci z gréckej mytológie – sám osebe zaujímavý a aj aktuálny. Show otvorili modely v bielych odtieňoch, skladajúce sa najmä z priesvitnej organzy, ktoré ale výrazne zradilo samotné ich prepracovanie, čo bolo ešte viac viditeľné následne, pri bližšom skúmaní foto výstupov. Po predstavení ‘light part’ prišla na rad temná časť lookov, ktorá sa skladala z takmer rovnakých či veľmi podobných modelov, avšak v kontrastnom farebnom prevedení. V tomto zrkadlení sme mohli odčítať nosný príbeh, nehovoriac o tom, že v tejto polohe pôsobili čierne modely omnoho kompaktnejšie (a aj celkovo kvalitnejšie), čo sa nedá povedať o stylingu, ktorý – zadrhával. Koncepčnosť sa Hanečkovi jednoznačne uprieť nedá, napriek tomu sa pri hlbšom náhľade na jednotlivé looky človek nevyhne istému pocitu znudenia, či vyčerpania inšpiračného zdroja. Pozornému oku nemohli ujsť ani sieťkové pokrývky tváre vykladané kamienkami a celkový ‘mood’, ktoré sme predsa len už niekde videli. Hmm… žeby Dior haute couture 2019 Marie Grazie? Tu sa nám opäť ponúka pár zásadných otázok: Dokáže Hanečka predsa len ešte obnoviť svoj predošlý úspech, ktorý sa, najmä po tejto prehliadke, zdá byť čoraz viac vzdialený? Dokáže sa vrátiť ‘k sebe’ a ‚do seba‘ – tam, kde bola jeho tvorba najuveriteľnejšia? Na záver snáď len toľko: Tí, čo veriť chcú, nech veria; tí čo veriť už nevládzu, niet sa čomu čudovať.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Foto: Feminity, Instagram Bratislava FL!
