Rozhovor so Zuzanou Zaťovič zo StartLab
Foto: Jakub Gulyás
Priznávame, ani my sami sme celkom nevedeli rozdiel medzi crowdfundingom, grantami, dotáciami a fondami. Je to téma, ktorá pokým sa nás osobne netýka, uniká nám z hľadáčika bližšej pozornosti. Dostaneme sa k nej väčšinou okľukou napríklad tak, že si kúpime dobrú a zaujímavú knihu o chátrajúcich pamiatkach na Slovensku, alebo sa prejdeme pekne zrevitalizovaným parkom, ktorý desaťročia pustol. Pátrame a zisťujeme, že ani jedno, ani druhé by nebolo bývalo zrealizované bez crowdfundingovej spojky, mostu, asistencie- nazvime to, ako chceme. Ale čo crowdfunding vlastne je a ako funguje?
Dotácie, zbierky, dary, charita. Témy, ktoré sú napriek svojej pozitívnej podstate v súčasnosti démonizované a spochybňované, za čo do veľkej miery nemôže nič iné, ako nielen zlé skúsenosti, ale aj nedostatok informácií. Crowdfunding, ktorý môže byť spôsobom ako pomáhať, je v našich končinách relatívne neznámy pojem, širšia verejnosť celkom nerozumie, čo si pod ním predstaviť. „Predovšetkým je o dôvere,“ hovorí Zuzana Zaťovič zo StartLabu– platformy, ktorá pomohla mnohým, dnes už úspešne realizovaným verejnoprospešným slovenským projektom.
v: Nechceme nudiť našich čitateľov definíciami, tak na to poďme inak. Ako by ste vy, vlastnými slovami, nazvali to, čo v StartLabe robíte?
Z.Z.: No, my na to v Startlabe máme aj nadefinovanú poučku (smeje sa) a tou je, že sme jediná slovenská cowdfundingová platforma pre verejnoprospešné projekty. Crowdfunding, ako taký, je vlastne alternatívnym spôsobom financovania, vo svete dlhými rokmi overený, u nás ešte len de facto začínajúci. Potom je tam pojem verejnoprospešnosti, Startlab prevádzkuje Nadácia Centra pre filantropiu, sme teda viazaní aj zákonmi. Predovšetkým je však našim cieľom dávať ľuďom, ktorí sú aktívni a prinášajú pozitívne zmeny, nástroj na prepojenie s verejnosťou a získanie tak jej podpory.
Pre mňa osobne je StartLab miesto, kde sa podporujú dobré veci, kde sa stretávajú aktívni ľudia. Či už autori projektov, alebo darcovia. Sú to skrátka ľudia, ktorí majú snahu zmeniť veci k lepšiemu.
v: Ako by ste charakterizovala slovákov v oblasti filantropie. Ide to u nás k lepšiemu?
Z.Z.: Neviem, či som úplne kompetentná sa k tomu vyjadriť, lebo touto oblasťou sa u nás dlhodobo zaoberajú iné ‚kapacity‘, ale keďže denne pracujem v treťom sektore, môžem povedať, že sa to u nás určite hýbe k lepšiemu. Výhody podpory konkrétnych projektov, aké máme aj na StartLabe sú, že darca k nim má podrobné informácie a vie veľmi konkrétne na čo jeho peniaze idú. V tom je rozdiel medzi všeobecnou podporou neziskovej organizácie, kde ak tá poctivo darcu neinformuje, ako s jeho darom naložila, môže to vyvolať istú pochybnosť či nedôveru, kým tu podporuje konkrétny projekt. Celkovo však darcovstvo je u nás populárnejšie, ako bolo pred pár rokmi, tendencia je priaznivá.
„Pre mňa, osobne, je StartLab miestom, kde sa podporujú a vznikajú dobré veci, kde sa stretávajú aktívni ľudia. Či už autori projektov, alebo darcovia. Sú to skrátka ľudia, ktorí majú snahu zmeniť veci u nás k lepšiemu.“
v: Je veľmi zaujímavé prezerať si rôzne projekty a ich autorov, človek má pocit, že ich pozná, že sú mu blízki. Podľa čoho vlastne selektujete, komu dáte priestor vo vašom portfóliu?
ZZ.: Máme kritériá, podľa ktorých postupujeme, napríklad projekt musí byť verejnoprospešný, ale nemôže slúžiť na podporu jednotlivca alebo bežnú činnosť charitatívnej organizácie – na to sú iné darcovské platformy. Projekt by mal byť inovatívny a realizovateľný. Ak niekto príde s tým, že chce testovať vesmírnu raketu, asi neuspeje.
Tiež treba povedať, že projekty by k nám mali prísť v určitej fáze vývoja, kde na nich autori už do určitej miery pracovali a venovali im čas a sú schopní preukázať, že to čo chystajú realizovať myslia vážne. To je základ dôvery pre nás ako platformu, ale aj pre budúcich podporovateľov.
Asi tým, že sme vzišli z tretieho sektoru, my máme nejaké nedefinovateľné ‚šťastie‘ na spolupráce, ktoré robíme, pretože väčšinou sú to naozaj aktívni, pre vec správne oddaní ľudia, s ktorými je radosť pracovať. Každý autor, ktorý u nás dostane priestor sa zároveň zaväzuje, že prostriedky použije na deklarovaný účel. My to, samozrejme, nevieme nijak odkontrolovať, ale zatiaľ sme nemali žiadnu vyložene negatívnu skúsenosť.
v: Kde vidíte silné stránky crowdfundingu?
ZZ.: Crowdfunding pomáha isté témy a iniciatívy lepšie ´predať´, informuje o nich verejnosť a tá ich môže podporiť. Jednotlivci, neziskovky, ale aj právnické osoby majú často síce dobrý úmysel, ale chýbajú im určité marketingové zručnosti. Crowdfunding je veľmi efektívny nástroj na to, aby sprostredkoval pomoc a prepojil tých, ktorí chcú svojou iniciatívou- projektom prispieť k všeobecnému dobru s tými, ktorí im na to chcú vyčleniť časť svojich finančných prostriedkov. My ako platforma sme akýmsi mostom, ktorí spája a poskytuje všetko potrebné na to, aby tento proces prebehol.
v: Máte za sebou mnoho úspešných projektov. Nejaké srdcovky?
ZZ: Každý projekt je mi blízky, hoci to znie ako klišé. Aktivita ľudí, ktorí u nás chcú zlepšiť veci a pozdvihnúť komunity, je dojímavá a neskutočne nabitá dobrou energiou. Ak by som však mala spomenúť jeden: bol to projekt Aby veda nebola bieda dvoch mladých žien, vedkýň Zuzany Košuckej a Petry Brandoburovej, ktoré robili na neurologickom výskume a potrebovali naň dofinancovať istú časť. Bolo to práve v dobe škandálov a odhalení pochybení v oblasti financovania a prideľovania eurofondov, kedy ony si povedali, že radšej skúsia crowdfunding. Veda nie je vôbec hipsterská, sexy, ani cool téma, napriek tomu bol projekt naozaj úspešný. Tému výborne uchopili, projekt si veľmi poctivo pripravili a zrozumiteľne ho odprezentovali. A to je asi aj kľúčom k úspechu v crowdfundingu, ako takom.
v: Ďakujeme za rozhovor, našu komunitu budeme pravidelne informovať o zaujímvých projektoch Startlabu a že ich, našťastie, nie je málo!
ZZ: Ja ďakujem! Bude nám potešením. (smeje sa)
Text: redakcia
Projekt Schaumbarovho mlyna z dieľne SNG riešil otázku revitalizácie exteriéru aj interiéru.
