Zabudnite na Chanel a Dior, budúcnosť patrí Sabom a Tóthom.
Jeho prvé kroky nevedú ani do vychytených barov, ani na nákupy, ale vždy do múzea, či je v Londýne, alebo Paríži. Miro Sabo tam ale nechodí obzerať faraónov, ani kostru veľryby, ale archívy dobových odevov. Zaujíma ho najmä rokoko a spôsob odievania francúzskej a ruskej šľachty, napokon tým boli inšpirované aj jeho saká na spôsob robe à la française z jeho najnovšej kapsulovej kolekcie. Umne stiahnuté vnútri tak, aby spredu vytvorili ženskú siluetu a vzadu efektne odstávali od chrbta. A kto si myslí, že vnútorná konštrukcia nie je nič ‘na pozeranie’, mýli sa sa. Je tak krásne obšitá, že z nej má človek rovnaký zážitok, ako z ‘fasády’, na ktorú sa pozerať má.
Sabo je celkovo detailista. Keď s Vami pracuje (rozumej absolvuje konzulátciu alebo fitting), buď sa smeje, alebo sa mračí. Vrásky mu ale nerobia jeho klientky, tie si nadovšetko váži, a treba povedať, že zaslúžene. Každý klient je dobrý, ale nie je klient ako klient. Tie Mirove sú väčšinou ženy aktívne, činné a scestované, majú rady umenie a pohybujú sa v uzavretých komunitách. Sú slušné, milé a pokorné, čo im návrhár veľmi vďačne opláca rovnakou mierou všetkého, najmä však výtvorov, ktoré idú spod jeho rúk a s ktorými sú jeho zákazníčky roky spokojné, preto sa vracajú. Prečo sa teda Miro mračí? Lebo vždy veľa premýšľa. Nad odevom, jeho nositeľkou a tým, ako čo najefektnejšie pomocou šiat vyextrahovať jej podstatu, individualitu a krásu. Rozmýšľať pri tvorbe odevov je v súčasnej dobe celkovo dosť progresívne a nevídané. Nik sa dnes totiž do hĺbky nezamýšľa nad tým, aký živôtik nosila Mária Antoinetta a prečo bol taký koketný, alebo prečo boli tak pôvabné vysoké goliere na zamatových pelerínach petrohradských dám. Dnes sa šije rýchlo, šije sa povrchne a šije sa lajdácky. Móda však má svoj zmysel a má aj svoj systém, ktorý funguje presne, ako švajčiarske hodinky. Sú dĺžky, ktoré opticky zošíhľujú nohy a naopak; sú strihy, ktoré zvýraznia pás, alebo ho ‘utopia’; sú farby, ktoré z pleti vedia vytiahnuť to najlepšie, alebo to najhoršie a to všetko platilo pred sto rokmi rovnako, ako aj dnes. Návrhár, ktorý práve tieto nuansy ovláda a citlivo s nimi pracuje, vie, čo robí.
Umenie, história, architektúra.
Zoltán Tóth, ďalší z novej vlny česko-slovenských návrhárov, tiež nešije ad hoc. Bývalý študent architektúry si je veľmi dobre vedomý proporcie, balansu a práce so siluetou, ktoré vo svojich modeloch často umne používa. Predimenzované ramená, vždy na tom správnom mieste, sťahovacie efekty zvyšujúce verzatilnosť odevu, či použitie geometrie- konkrétne kruhového strihu, ktorý v jeho ostatnej kolekcii ‘urobil’ úžasné tvary rukávov, šiat a kabátov. Ako veľmi je aj tu evidentné širšie ponímanie módy nielen ako biznisu a záležitosti každodennej potreby, ale aj ako remesla, estetiky a širších presahov. Napokon, aj Zoltánova klientela je odrazom jeho filozofie a kreativity- jeho modely väčšinou končia v šatníkoch ľudí “z fachu”- od topmodeliek, po šéfredaktorky módnych časopisov a neraz aj u kolegýň, uznávaných módnych dizajnérok. Čo je väčšia pocta? Ukáž mi svojho zákazníka a ja ti poviem, čo robíš.
Nová doba, nové pravidlá.
Boli by sme ale veľmi nespravodliví, keby sme spomenuli len ich dvoch, naše malé česko-slovensko sa totiž talentom vo fashion oblasti začína naozaj silne profilovať, pričom mnohí dizajnéri majú veľký zahraničný potenciál. Freier Terézie Feňovčíkovej, Petra Kubíková. Maja Božovič, Tereza Rosálie- Kladošová, Andrea Pojezdalová, Zuzana Kubíčková, Adam Kost, Natálie Dufková, Tereza Vu, Boris Kráľ, Petra Weingart, ale aj ‘staršia garda’ ako Boris Hanečka, Lenka Sršňová, či Marcel Holubec, a aj ‘nováčikovia’ na profi- scéne, ako Lukáš Macháček, u ktorých je vidieť progres a víziu, a mnohí iní…
Tvorba každého je naozaj svojská, unikátna a je na mieste povedať, že (už) aj precízna. Každý z nich chápe módnu tvorbu nielen súčasnosti, ale aj blízkej budúcnosti, dostatočne ‘správne’. Status quo je totiž taký (a mnohé analýzy to potvrdzujú), že chápanie luxusu (aj) v odievaní sa značne mení a začína reprezentovať diametrálne odlišné hodnoty, ako sme na to boli po mnohé dekády zvyknutí.
Spozornite teda, vrelo odporúčame. Budúcnosť totiž patrí kvalitnému lokálu a niche značkám, ktoré nemajú potrebu deklarovať čo a kto sú. Zabudnite na Chanel a Dior, budúcnosť patrí ‘našim’.
Text: Eva Sýkorová Čomborová
Foto: Archív
