CONTACT +421 951 129 280

NIE JE FASHION...

20.02.2020

... ako fashion

 

‘Musíte si zadovážiť neónovú blúzku a k tomu nové triple S!’ ‘Vy ešte nemáte mikinu s nápisom I FEEL LOVE??’ ‘Ružové Birkinky teraz letia, okamžite kontaktujte svojho shoppera!’ ‘Dior má nový claim, rozhodne sa oplatí investovať!‘' 'Nemáte na The Pouch? Kúpte The Cloud!’ Ale čo z toho je naozaj pravda? Ako sa vôbec zorientovať v chaose súčasnej módy? Kým sa veľa ľudí ešte stále vezie na fast-fashion vlne, mnohí už pochopili, kde je sever a kde juh. A práve niekde medzi tým sa dá nájsť “bezpečná” odpoveď na otázku, čo si v súčasnosti kúpiť a čomu sa radšej vyhnúť.


 

Pred všetkým je lokál


Je to tak, priatelia, už sa naozaj nemôžeme vyhovárať na to, že odev ‘Made in Slovakia’ si kúpite len v Makyte. Kedysi bola domáca produkcia naozaj obmedzená a trvalo pár dekád, kým sa ako-tak skonsolidovala do prvorepublikového štádia. Dnes sa textilnému remeslu u nás začína znova dariť a niet sa čo čudovať, lokálny produkt totiž zatiaľ bezkonkurenčne vyhráva nad tým prémiovým zahraničním nielen v rovine pomeru cena/kvalita, ale čoraz viac aj v samotnej originalite a estetike tvorby. Kým ste si v nedávnej minulosti museli po dobrý kašmírový kabát zájsť k Max Mara a po tvídový do Chanel, dnes ho dostanete u Petry Kubíkovej alebo Andrei Pojezdálovej. Veľké čierne a efektné vám dnes ušije Lukáš Macháček a opulentnú drámu zas maestro Hanečka. Hľadáte univerzálne čierne sako? Marcel Holubec ho ‘vie’ aj po slepiačky a Boris Kráľ sa s ním vyhrá tak, že ho budete môcť obliecť aj do opery. Idete v lete na svadbu do Portofina? Nech sa páči, v tyrkysových koktejlkách od Zola Tótha, z ktorých budú hotoví všetci vaši londýnsky známi. Na dotvorenie dokonalosti k nim odporúčame ľahké líčenie a na zápästie pár kvapiek parfumu od Pigmentaria, odpadnú. A v čom do Paríža k Raspoutinovi na magnum šampanského? V koženných šortkách od Farah X Michaela K, aj s ich brutálnym trenchom namiesto topu. Menej odvážnym pod neho stačí len biele tričko a zaručujeme, že nik nebude viac chic. Na druhý deň rovno šup-šup na obed do Costes v Mirovi Sabovi, budete veľmi prekvapení, koľko štýlových ľudí sa vás opýta: “I love your dress, where is it from?” Summa summarum- už dávno neplatí, že svet sa dobýva v Giorgio this a Dolce that. Tí, ktorí móde naozaj rozumejú pochopili, že najlepšie je mixovať: To najlepšie naše s tým najlepším cudzím.


 

Lovci special pieces

 

Vintage je zapeklitý termín, keďže sa ním oficiálne môže označiť len to, čo bolo vyrobené pred minimálne dvadsiatimi rokmi. Vo svete sa milovníci dobovej módy počítajú medzi najväčších fajnšmekrov, samozrejme, kredit sa tu pripisuje nielen za vkus, ale predovšetkým za schopnosť nájsť konkrétne poklady v haldách starého hodvábu, zamatu a odevov s neraz chýbajúcimi vignetami. Aj tu majú veľkú výhodu ostré oká znalcov, ktoré v nekonečných radoch štendrov a obťažkaných vešiakov vyberú presne to, čo za ich peniaze naozaj stojí. Vo svete sú obľúbenými mekkami vintage najmä Londýn, New York a Paríž, čím ďalej tým viac sa ale v problematike zdokonaľuje ázisjký trh, napr. v japonskej Ginze je dnes už nejeden butik špecializujúci sa na naozaj vysokú retro-módu a nemyslíme tým len CC 'kaviár' z konca deväťdesiatych. Pokiaľ nemáte chuť ‘hrabať’ sa šatstvom sami, alebo si skrátka netrúfate na posúdenie jeho nositeľnosti, odporúčame napríklad londýnsky Harvey Nichols, kde je na treťom poschodí ikonickým fashion lookom čias nedávno minulých venovaná celá vykurátorovaná sekcia. Našli sme tu napríklad legendárny CÉLINE trench od Phoebe Philo, Balenciaga jacket ešte od Ghesquièra dokonca s ‘matching’ sukňou, Decarninov Balmain či nádherné šaty od Jean Paul Gaultiera z jeho najlepšej éry (malá technická poznámka: ceny sú naozaj vysoké). V Prahe, nehovoriac o Bratislave, ešte nie je vintage plne rozvinutý aj vďaka tomu, že v našich končinách kupovanie drahej dizajnérskej módy nemá takú dlhú tradíciu ako vo svete, nie je teda veľmi čo predávať. Pomaly sa už mení ale aj to, odporúčame sledovať napríklad český Lula Vintage Prague (lokálny tovar), či už spomínaný Luxuryphile (zahraničný stock) a pokiaľ máte cestu do Viedne, rozhodne stojí za to potúlať sa centrom, tam je výber väčší. Nemusíte si zrovna fičať na róbach od Diora z roku 1979, to býva veľké sústo aj pre tých najväčších nadšencov. Stačí, keď občas zapoľujete na veci z úspešných kolekcií vyrobených pred rokom 2013, ktoré sa kvalitou ani invenciou nedajú s tými súčasnými vôbec porovnať a ktoré občas ponúkajú aj niektoré naše fashion-bazáre. Malá technická poznámka č.2: Pozor! Nemýliť si so stránkami resellerov, viď náš text Koniec Jednej Éry.

 

Logo - nelogo

 

Najjednoduchšie by bolo nekompromisne odporučiť to druhé, avšak aj v tomto prípade výnimka potvrdzuje pravidlo. O logách, ich histórii a ich nadbytočnom (zne)užívaní v móde sme už písali aj my, je to téma, ktorá dnes často rezonuje naprieč odbornou komunitou. Treba sa ale na veci pozerať objektívne a teda aj spravodlivo doplniť, že ani logo nie je ako logo. Napríklad, pokým je dnes takmer ‘hanba’ behať s hruďami, či chrbtami popísanými Gucci a v ruke ostentatívne niesť kus kanvasu s nekonečne opakujúcim sa LV, čierny triangel s nápisom ‘Prada’ či diskrétne ‘Loro Piana’ na jazyku tenisky až tak veľmi neuráža. Prečo? Bude to asi samotnou pozíciou značky na trhu, jej dlhodobou filozofiou a aj súčasným smerovaním. Všetci vedia, že Miuccia bola vždy ‘art’ a Loro nikdy nebol ‘trendy’. Pri výbere veľkých svetových značiek sa treba neraz prebrať ich históriou a pochopiť širšie súvislosti, práve preto ste ešte stále v tričku s veľkým nápisom Loewe za fashion-intelektuála, nie za basic b***. A pokiaľ sa z tohoto minitrendu úzkej insiderskej komunity nestane megatrend populárny na celom svete, s najväčšou pravdepodobnosťou v ňom budete môcť aj do berlínskeho Berghainu, samozrejme zastrčenom do nohavíc od Pilatiho. S Balenciagou by sme to momentálne radšej neriskovali.

 


Pod radarom

 

Stalo sa zvykom, že na trh sú pravidelne vypúšťané trendy kúsky, ktoré chce mať celý svet. Zahltia sociálne médiá a wishlisty tých, ktorí ešte stále ulietavajú na všetkých ‘must-have’ vychytávkach, čo väčšinou vždy vyústi do dlhých čakačiek a vysoko prestrelených marží za sprostredkovanie predaja. Čo vám ale nik nepovie je že dnes, viac ako kedykoľvek predtým, nastáva rovnako bleskovo aj tzv. “saturácia” trhu. Slovami laika- hype mizne ešte rýchlejšie, ako vznikol. Dopyt je pri dnešnej pokročilosti výroby nasýtený expresne a tak si ani nestihnete kýchnuť a kabelka, kvôli ktorej ste mali pár bezsenných nocí a pod fotografiou ktorej sa vám opakovane ukazovala nepriateľská veta SOLD OUT, je za chvíľu dostupná vo všetkých farbách a všade. Lenže tu nastáva ďalšie kúzlo, ktoré vie opäť vyčariť len móda: Aj z over-hyped kúskov sa môžu stať ikonické, pokiaľ na to majú reálny potenciál. Najlepším príkladom je populárny dizajn Daniela Leeho, ktorého clutchka bude raz možno stáť na piedestáli s klasickým flapom, či sedlom. Vďaka svojmu minimalistickému espritu, geniálnej veľkosti a rafinovanému tvaru nemusí byť len ďalšou ‘it’ bag, ale predovšetkým stávkou na istotu v tom najlepšom slova zmysle. Dnes je celkovo ťažké nájsť dobré fashion produkty, ktoré sú mimo hľadáčika 'fashion-savvy' verejnosti. V dobe, kedy sa všetko zdieľa a obrazové posolstvá sa mohutne šíria 24/7 by bolo naivné myslieť si, že takú alebo onakú podarenú tašku, topánky, či okuliare nebude mať nik, len vy a malá hŕstka ľudí. Ak sa chcete vyhnúť uniformite a generickému obliekaniu i s tými sebelepšími vecami počkajte, kým najväčší hype pominie, noste klasiku a vyhýbajte sa momentálnym bestsellerom. Aj sedlá budú raz opäť cool, pod svetlom totiž býva často naozaj najväčšia tma...

 


Text: redakcia
Foto: archív